Opis lokalít

V tejto kapitole sa čitateľ stretne s opismi dôležitejších miest, ktoré počas prechodu hrebeňom ťažko, či neradno minúť. Opisy sú maximálne subjektívne a opierajú sa o vlastné skúsenosti, preto upozorňujem, že ich treba brať s istou rezervou — jednak sa môžu opierať o náhodné udalosti a jednak sa pomery na daných miestach odvtedy už mohli zmeniť.

útulňa pod Andrejcovou
útulňa Ramža
Sedlo Čertovica
Chata gen. M. R. Štefánika
Jaskyňa mŕtvych netopierov
Kamenná chata pod Chopkom
Turistická útulňa pod sedlom Ďurkovej

útulňa pod Andrejcovou, 1410 m.n.m.

Nachádza sa na severnom svahu tesne pod hrebeňom necelý kilometer na západ od vrcholu Andrejcová. Prístup je z červej značky, kde sa odbočí na sever a chvíľu (asi minútku až dve) sa ide kosodrevinou proti smeru (pre smer Telgárt – Donovaly). Je to drevená stavba s kapacitou vyše 15 ľudí. Hneď pri nej je odpadkový kôš a prameň vody (tzv. Zimná voda — naozaj je obvykle poriadne studená). Pokiaľ je útuľňa plná, je najlepšie (a povolené) miesto na stany prakticky priamo na značke tam, kde odbočuje chodník k útulni. Útulňa bola v roku 2005 rekonštruovaná.

útulňa Ramža, 1260 m.n.m.

Nachádza sa asi dve hodiny pochodu od Čertovice smerom na Kráľovu hoľu neďaleko červenej značky. Smerom z Čertovice sa zo značky odbočí buď pri spadnutom strome, ktorý leží krížom cez cestu a okolo prameňa sa dôjde k útulni zhora, alebo sa pokračuje po značke cez lesík a dôjde sa po odbočke k útulni zdola. Okolo vedie plynovod, takže (nielen) pre potreby jeho údržby je pri útulni lesná cesta. Útulňa sama je, podobne ako na Andrejcovej, tvorená dreveným domčekom rekonštruovaným v roku 2005 s miestom asi pre 15 ľudí (pokiaľ sa využije na spanie aj zem, pár miest pribudne). Vnútri je aj piecka na vykúrenie priestoru (môže sa hodiť v zime, alebo ak kôli zlému počasiu ostávate dve noci). Hneď pri útulni je latrína a odpadkový kôš (často nevynesený, takže môže predstavovať lákadlo pre medvede). K vode sa od útulne dá dostať dvoma cestami a to buď zhora po šípkach (kde ale môžu byť problémy na často rozbahnenej lesnej ceste), alebo po červenej značke a pri padnutom strome odbočiť po chodníčku do ľava. Miesto na stany je medzi značkou a útulňou, vôjdu sa sem zhruba štyri stany, pre ďalšie môže byť miesto priamo pred útulňou pri ohnisku (tu ste ale živý terč pre potenciálne medvede). Naviac stačí, že pár dní prší a okolie útulne sa mení na bažinu.

Sedlo Čertovica, 1238 m.n.m.

Sedlo Čertovica je jediným miestom na hrebeni, kde sa stretnete so skutočnou civilizáciou. V tomto mieste sa totiť spájajú obe časti hrebeňa — Kráľovohoľská z východu a Ďumbierska zo západu, preto bola v tomto mieste vybudovaná cestná kominukácia v severo-južnom smere, ktorá spája Brezno a Poprad. Okolo nej sa vybudovala sieť penziónov, motorest, stanica horskej služby a lyžiarske stredisko.

V prípade potreby je na Čertovici umožnené aj stanovanie, ale väčšinou sa nevyužíva — leží príliš blízko chaty gen. M.R.Štefánika. Pokiaľ sa tu rozhodnete stanovať, najrovnejšie miesto asi nájdete hneď vedľa cesty ktorá prichádza smerom z Ramže — priestor je tu tak na 5-6 stanov. Pokiaľ tu nenocujete, je dobré sa tu zastaviť na obed či iné jedlo — motorest ponúka na to priam ideálne podmienky a varí sa tam veľmi dobre. Bufet u Mirky — tá nenápadná hnedá búdka — je už asi mimo prevádzku. Mali tam kofolu, teraz ju môžete kúpiť priamo v penzióne.

Neďaleko Čertovice severným smerom leží dedina Vyšná Boca, ktorá má ideálnu pozíciu na doplnenie si zásob v strede cesty. Dostať sa tam možno pešo (cca dva kilometre po asfaltke ktorú nájdete medzi hlavnou cestou a chatami hneď za penziónom), alebo autobusom či stopom — nič hrozného. V dedine sú minimálne dvoje potraviny a čo nedostanete v jedných, môžete nájsť v druhých. Jednota je po ceste ako prvá a trochu ďalej sú minipotraviny. Cesta medzi Ramžou a Štefáničkou nie je dlhá, preto možno obetovať pár hodín na cestu a nákup. Ak neviete, ako idú autobusy z Vyšnej Boce na Čertovicu, pokojne sa opýtajte v potravinách. Môžete skúšať stopovať, ale obvykle vodičov odradia hory tmavšie tónovaných spoluobčanov, ktorí sa buď zberajú na autobus, alebo predávajú nelegálne trhané lesné plody.

Chata generála Milana Rastislava Štefánika, 1728 m.n.m.

Táto chata je okrem Čertovice jedinou známkou skutočnej civilizácie, ktorú po ceste stretnete a to hneď z niekoľkých dôvodov. Ale poďme pekne po poriadku:

Vaše prvé stretnutie s chatou by malo byť telefonické. Oplatí sa totiž v deň, keď máte doraziť, okolo obeda zavolať a rezervovať si miesta. Pre istotu. Hlavne v zlom počasí a cez víkend môže byť preplnená. Objavíte ju ľahko: sedí učupená pod mohutným Ďumbierskym štítom, ktorý sa na ňu pomaly zosúva. Privíta vás terasa so stolmi a celkom príjemný personál. Po vstupe budete oboznámení z faktom, že do reštaurácie sa chodí výlučne bez batohov a budete požiadaní o zápis — to si vyžiada občiansky preukaz nejakej zodpovednej osoby a vyše 12 € na hlavu každému nocľahuchtivému turistovi (10,50 € pre členov KST, či majiteľov iných podobných preukazov). Cena postupne rastie, v roku 2002 bola „len“ 200 Sk (aj s povinnými raňajkami). Neoplatí sa hádať, že raňajky si urobíte vlastné: ujo chatár je neoblomný. Zaiste vie, ako sa turisti počas takého pochodu stravujú a tak si kladie za povinnosť vám nanútiť jedno normálne jedlo. Na výber máte 6 jedál, treba ich nahlásiť deň vopred aj s časom (sedem alebo osem hodín ráno). Na výber je: Praženica, Párky, Krupicová kaša s grankom, jogurt, chlieb so šunkou a ešte niečo, čo si už nepamätáme. Ku každému z jedál je v cene čaj.

Po týchto formalitách hor sa na poschodie kde sú izby. Obuv je potrebné nechať dolu v akejsi miestnosti na to určenej, kde sa topánky nastoknú na luxusné vykurované vešiačiky. Izby sú osemposteľové, štyri krát dvojposchodová posteľ. Okrem toho sa pri každej nájde vkusná polička (niet nad to si do nej buchnúť hlavu; nebojte hlavu si budete búchať do postele nad vami aj tak), skrinka, v rohu je umývadlo, elektrický ohrievač a zásuvka (Pozor, v noci sa vypína prúd. Navyše si istotne všimnete, že napätie v nej kolíše a to o nie malé hodnoty, preto pozor na citlivé zariadenia). Takýchto izieb je niekoľko. Na chodbe sa ešte nachádza WC a to, čo robí Štefáničku takým príjemným miestom: sprcha. Myslím, že po pár dňovom putovaní ňou neohrdne nikto. Teplota vody býva ale rôzna a veľmi kolísavá, oplatí sa dôverovať odkazu uja chatára na dverách. Teplá voda je oficiálne dostupná iba od ôsmej večer do šiestej ráno. Jednoduchšie je sprchovať sa iba v jednej sprche z dvoch. Inak sa bude teplota vody prelievať medzi nimi a obaja si okrem čistého tela odnesiete aj intenzívny zážitok.

Reštaurácia je trošku drahým miestom (čaj 1 €, Kofola 1,50 €, Langoš 2 € a podobne), ale ak vezmeme do úvahy fakt, že tam všetko nosia na chrbte nosiči, nemožno sa čudovať. Najesť sa tam možno veľmi dobre aj za menší obnos peňazí. Majú tu celkom dobré pivo (ktoré u niektorých hostí potom spôsobuje nočné nepokoje, ale to už asi patrí k chate. Hlavne víkendové noci sú pomerne hlučné a niektorí hostia dokážu byť po konzumácii alkoholu aj veľmi nepríjemní. Navyše tu možno kúpiť kopu darčekových predmetov — tričká, čelenky, čiapky, pohľadnice (aj s pečiatkou) … Na pohľadniciach a pečiatke sa ešte môžete stretnúť aj s niekdajším názvom chaty: Chata hrdinov SNP. Navyše sa netreba v prípade potreby báť poprosiť personál o pomoc — zohrejú vodu (kedysi 5 Sk za liter, ale cena rastie, variče sú v chate zakázané), alebo inú tekutinu (mlieko …) atď.

Pokiaľ vystihnete noc bez opileckej party, vyspíte sa veľmi dobre a budete z chaty odchádzať snaď maximálne spokojní.

Jaskyňa mŕtvych netopierov, vchod vo výške 1520 m.n.m.

Táto jaskyňa je na Slovensku výnimočná spôsobom prístupu. Aby neboli narušené pôvodné chodby, zaviedol sa mimoriadny režim a tak je vstup povolený po vopred objednaných skupinkách. Na najkratší okruh môže ísť nanajvýš desať ľudí (prekročiť tento počet o jedného-dvoch nie je problém), na dlhšie len šesť, kde je to naviac limitované množstvom dostupného vybavenia. Aj keď na vstup na niektorú z atraktívnejších trás musíte rátať cez 300 Sk, oplatí sa to. Na základnú dostanete lepší pršiplášť, prilbu a pás s pútacím lanom, na dlhšie pršiplášť nahradí kompletná kombinéza a naviac pribudne batériové svetlo (po skúsenostiach s ich výdržou môžem len doporučiť vlastnú čelovku). Podľa výberu trasy môžete pod zemou stráviť od hodiny až do troch, pokiaľ sa otvorí trasa D, ktorá by mala viesť do veľkého dómu, tak aj vyše pol dňa. Stránka jaskyne s telefónnym číslom, návštevným poriadkom a ďalšími informáciami je: http://jmn.speleo.sk. Pokiaľ včas vyrazíte z Čertovice, môžete do jaskyne zavítať po ubytovaní sa na Štefáničke (jaskyňa je vzdialená pár sto výškových metrov pri zelenej značke smerom na Trangošku). Druhá možnosť prístupu je z Trangošky (vstup leží kúsok od značky; smerom zo Štefáničky najprv klesnete k odbočke a potom nastúpate späť ku vchodu).

Kamenná chata pod Chopkom, 2000 m.n.m.

Kamenná chata po Chopkom leží na úpätí samotného vrcholu Chopku, ktorý je od jej pozície vyššie len o dvadsaťštyri metrov a vypína sa ako kopa kamenia za ňou. Chata je celkom príjemné miesto na oddych, majú tam skvelý bylinkový čaj a dobré jedlo, aj keď s patričnou nosičskou prirážkou — lanovky na Srdiečko a Lukovú sú v katastrofálnom stave a nepremávajú. Neďaleko chaty sa nachádza meteorologická stanica.

Čo sa spánku týka, Kamenná chata nie je najlepším miestom — chýba tu voda (prameň je oveľa nižšie), preto to odporúčam len v naozaj zlom počasí, ktoré ale v tejto časti hrebeň nie je ničím výnimočným. Jedna noc stojí rovnako ako na štefáničke 12 €, v cene je lôžko a deka, ale samotní chatári ponúkajú aj lacnejšiu variantu :-). Ďalšie informácie nájdete priamo na stránke chaty: http://www.kamennachata.sk/ — vrelo doporučujem!

Turistická útulňa pod sedlom Ďurkovej, 1590 m.n.m.

Útulňa pod sedlom Ďurkovej (nazývaná tiež útulňa pod Chabencom) je príklad toho, ako účelne využiť peniaze turistov (aj keď sa správca sťažuje, že vyčlenené prostriedky z účtov KST miznú). Jej úlohou je nahradiť bývalú chatu pod Chabencom, ktorá zhorela a odvtedy bola táto oblasť bez ubytovania. Ide o rozsiahlejšiu, udržiavanú stavbu, v ktorej strávite svoju poslednú (alebo prvú) noc na hrebeni. Hľadá sa pomerne jednoducho, horšie je to v hmle alebo tme (alebo dokonca v obom). Z hrebeňa sa odbočuje buď na klesaní z Chabenca pozdĺž značkových kolíkov modrej značky, alebo až priamo nadol zo sedla po zelenej značke. Hneď po vstupe do veľkej miestnosti vás privíta chatár, alebo niekto z jeho party, usadí vás k stolu a za istý obnos peňazí ponúkne obživu (čaj, pivo...) Miestnosť bývala osvetlená plynovými lampami, teraz je už vybavená petrolejkami. Ak je plná ľudí (hlavne za zlého počasia) je neprehľadná a tmavá. Spánok sa praktizuje na poschodí, kam je povolený prístup len naboso, a s  povolením chatára. Na drevenej podlahe je dostatok matracov pre tridsať ši štyridsať nocľažníkov, na ktoré si rozložíte spacáky. Ďalšie miesta sú na vyvýšenej plošine a v prípade núdze sa dá spať aj medzi stolmi na prízemí. Cena za noc je 2,50 €. V prípade najväčšieho návalu je možné postaviť si pri útulni stan. Za tri letá, čo som bol jej návštevníkom, sa na nej urobili nemalé zmeny k lepšiemu. Po vodu si chodí každý sám — poniže útulne je výdatný prameň obkolesený írečitými tabuľami varujúcimi každého, kto by chcel jeho okolie znečisťovať.