>
Návrat na zoznam albumov

Malé akcie 2oo8


Malé akcie 2oo8
(do albumu)


Tento album obsahuje 261 fotiek v 6 kategóriách.

:: Ondřejov, 25. 1. 2oo8 :::: Posázavský pacifik, 13.–14. 2. 2oo8 ::
:: Do Okoře bez oře, 5. 4. 2oo8 :::: Juhočeské rybníky, 8.–11. 5. 2oo8 ::
:: Ohře, 3.–4. 10. 2oo8 :::: Víkend v Brne, 7. a 8. 11. 2oo8 ::

5 Beskydských vrcholov 2008, tím Daleký východ.

Foťák som kvôli hmotnosti, miestu a času na fotenie nakoniec nebral.

Z Prahy vyrážame už Janáčkom. V Bohumíne je asi polhoďka času a tak hľadáme potraviny. Na stanicu sa vraciame asi 5 minút po pravidelnom odchode vlaku do Mostů. Vlak ale tesne stíhame – vivat večné meškanie ČD! Na základni sme medzi prvými a tak bez zbytočného stresu podstupujeme registráciu (aj keď si ledva pamätáme svoje meno, nie to ešte číslo tímu). Nasleduje príležitosť pripraviť si zásobu rožkov (teda natrieť ich nátierkou a obložiť salámou, syrom či šunkou). Zjavuje sa Tibor. Spoločne okolo ôsmej vyrážame na guláš do reštaurácie a potom už čakáme na začiatok programu o deviatej večer. Ľuboš nadáva, že teleskopy zabudol posledne v Košiciach, a ja, keďže žiadne nemám, nemám na čo nadávať. Ešte premazávam nohy krémom a obúvam prvý pár ponožiek. Je zábavné sledovať plný sál „uniformovaných“ ľudí – ony aspoň dve tretiny totiž majú na sebe nohavice Rejoice a čo sa týka vrchov, zdá sa, že najčastejšie vidieť Tilak Latok.

Na plátne sa zjavuje 5 možných začiatkov. Zúrivo prehľadávame mapy a tesne pred štartom už vieme polohy všetkých. Medzi tým som stihol obuť vysoké Vibramy (usudzujem, že na noc budú lepšie – je väčšia šanca, že sa o niečo prekopnem). Štart! Organizátori odpaľujú dymovnice a my zisťujeme, že mierime na Gutský vršek. To znamená 20 km po asfalte. Takže promptne vyzúvam tvrdé topánky a mením za botasky. Ľuboš má topánky jediné a tak zatiaľ vyberá obálku tímu z pódia zahaleného v dyme z dymovníc. Najhorší vzduch je ale až vonku pred budovou. Cez Mosty nás postupuje had ľudí s čelovkami. Na konci obce pri kaplnke odbočujeme na cestu, ktorú v svojej KČT-čke nevidím, ale spoľahlivo mieri do Bocanovíc, čiže tam, kam potrebujeme. Nasleduje postup (pre mňa) známym terénom po ceste cez Milíkov a Košařiska. Cestou asi dvakrát zastavujeme na doplnenie tekutín, v Košařiskách aj prvýkrát jeme. Tam zároveň väčšia skupina okoloidúcich nedostatočne sleduje cestu a míňa cyklotrasu (stádo ide za tým vpredu). Po chvíli sa ale vracajú. Nasledujú celkom nezaujímavé Oldřichovice a potom už Guty. Do tých ale (na modrú značku) nedôjdeme, keďže kúsok predtým odbočujeme po ceste k osade Bystrý. Na jej konci sa cesta pod lesom stráca a tak skupina postupne volí rôzne varianty direktu do svahu. Nezaoberáme sa ani hľadaním modrej a pálime rovno nahor až kúsok pod vrchol.

Sú asi 3 hodiny ráno, naokolo hromady ľudí, uprostred nich ohník a stan s posádkou kontroly. Nechávame si zapísať prechod kontrolou. Po pauze na jedlo a pitie ešte prezujem do vibramov a môžeme vyraziť na Travný. Na žltej značke popod Javorový, i na modrej cez Šindelnú stretávame množstvo tímov, ktoré zvolili cestu cez kopce aby sa vyhli asfaltu. Zjavne to nebol dobrý nápad. Ďalší postup je rozbahneným a lesníkmi znetvoreným terénom celkom bez väčších problémov, až pri Kýčere u Morávky strácame žltú a po chvíli neúspešnej navigačnej akrobacie určujeme svoju polohu ako záver doliny Medvědí, ktorou už za svetla schádzame na modrú značku a po nej až do Morávky. Tento kufor nás stál vyše hodinu času, koľko síl sa ťažko odhadne. V Morávke stretávame najprv Tritasa, potom aj Zuzku (obaja so svojimi partnermi nestihli registráciu a tak museli po štarte ešte polhodinu čakať na náhradný termín). To už sme ale najedení a tak začíname popri lyžiarskom svahu šľapať direktom na zelenú. Na zelenej nám potom Zuzka spoľahlivo uteká a stretávame ju až keď na modrej dobíjame Travný a ona z krovia nadáva, že niekto musí ísť akurát keď si ona odbehne na záchod.

Je asi jedenásť hodín, na travnom sme 89. v poradí. Stojíme tu vyše polhodinu, prezúvam zas do botasiek a skúšam druhé vložky. Tiež jeme aby sme obnovili zásoby cukru v krvi. Ďalší cieľ je Čerčok. Ľuboš je už v horšom stave, chytajú ho šľachy v podkolení, pália chodidlá z tvrdej obuvi. Keďže už v okolí bol a terén miestami pozná, rozhodujeme sa pre trasu Visalaje–Biely Kríž–Polom. Cestou na Visalaje stretávame Tritasa, ktorého už opustil spolubojovník a tak ide na vlastnú päsť. Samotné Visalaje využívame – Ľuboš si dáva hranolky, ja iba čaj. Od Bieleho Kríža sa po hrebeni ide príjemne. Žiadne veľké stúpania ani klesania, sem-tam výhľady na tú či onú stranu. Prichádza ale Malý Polom a značka opúšťa hrebeň a ide po riadne zabahnenom chodníku traverzom. Napokon skúšame hádať odbočenie z červenej a schádzame, aby sme sa pridali k skupine, ktorá si zjavne nemyslí, že by boli správne. Trávime 10 minút hádaním sa nad GPS-kami (ja mám iba bezmapovú variantu) a napokon zisťujeme, že sme o rebro na západ. Volíme traverz v nepríjemnom strmom svahu aby sme napokon asi polhodinu pred koncom dobili aj 3. kontrolu.

Už od Bieleho Kríža tvrdím, že ďalšia bude Girová a teší ma, že mám pravdu. Celkovo ale morálka poriadne opadla (hlavne vďaka poslednému kufru), Ľuboš sa už na ďalšiu cestu moc necíti a tak len rozhodujeme, či ideme do Mostů po asfalte cez Lomné, alebo sa vrátime na hrebeň a červenú značku. Napokon volíme hrebeň a tak sa lúčime s dvojicou, ktorá nám robila spoločnosť posledných pár hodín (podľa výsledkovky „Poprvéanaposled“), nasadzujeme čelovky a vyrážame najprv traverzujúcou lesnou cestou, aby sme potom využili rebro stúpajúce pod Burkov vrch. Na Muřínkovom vrchu je akási zábava, horia tu dva ohne a pri nich posedávajú party ľudí. S ohľadom na aktuálny čas už nie je dôvod sa ponáhľať – štvrtá kontrola zatvára za chvíľu. Nezastavujeme ale a Veľký Polom podchádzame po „zimnej trase“ traverzom. Od rázcestia začíname klesať a kolená i chodidlá si to náležite užívajú. Nohy, ktoré minimálne po Čerčok bežali na nadšenie a odhodlanie, sa ozývajú naplno – stojíme každú chvíľu, ale keďže už o nič nejde, nevadí nám to. Pred jedenástou večer sme v Mostech v centre závodu a končíme – ostatne 4. kontrola má už skoro dve hodiny zavreté. Dávame si ponúknutý ionťák, prezliekame a padáme do spacákov medzi ostatných pochodníkov. Ráno nás budí hudba, aby krátko po nej nasledovalo vyhlásenie výsledkov. Je zaujímavé sledovať kontrast medzi chôdzou, akou na pódium vybiehajú profesionáli a medzi tou, ktorú predvádzajú pred pár hodinami dorazivší amatéri. Závod je skončený, na stanicu prichádzame akurát aby sme stihli vlak do Bohumína.

Celá naša trasa závodu je tu: mapy.cz – trasa pochodu na 5BV, tím Daleký východ.

Návrat na zoznam albumov