>
Návrat na zoznam albumov

Malé akcie 2017


Malé akcie 2017
(do albumu)


Tento album obsahuje 102 fotiek v 5 kategóriách.

:: Víkendovka Tvořme a prožívejme dobrodružství 31. III.–2. IV. 2017 :::: České Švýcarsko 16. VIII. 2017 ::
:: Víkendovka Jeskynní sen 20.–22. X. 2017 :::: Slnovratový výstup na Ještěd 16.–17. XII. 2017 ::
:: Kráľova Studňa 26. XII. 2017 ::

Zimný slnovrat na Ještědu 16.-17. XII. 2017

Siedmy pokus o Slnovrat bol trochu predčasný, ale keď cez týždeň sa to príliš nehodí… Pôvodne sme sa mali v Liberci stretnúť o ôsmej, potom sa ®adimovi s Frantom trochu zmenili plány a mali doraziť až o desiatej. Ako pražská sekcia sme sa rozhodli pre príjazd okolo ôsmej s tým, že sa budeme držať pôvodného plánu s večerou a o desiatej si dvojicu východniarov (ehm) vyberieme na stanici.

Z Prahy do Liberce jazdia autobusy každú chvíľu, ale to nepomáha, keď sú vo štvrtok všetky na sobotu popoludní už beznádejne vypredané. Už-už to vyzeralo, že sa s Peťou odvezieme vlakom, ale Kuba aj Zdíša mali rezervované dve miesta, tak nám jednu dvojicu prenechali. Zraz pražskej sekcie sme tým pádom urobili už na Černém Mostě pri autobuse. A už cestou autobusom si vonku veselo snežilo…

Každá správna výprava potrebuje šťastie a ako vieme, šťastie prinášajú napríklad črepy… Tak som tesne po vystúpení z autobusu v Liberci rozbil obrazovku na mobile. No poteš. Na námestí pri radnici sme si našli nejaký kebab, objednali si veľké taniere a potom sme boli radi, že máme na ich zjedenie dostatok času. Keď sa blížila desiata hodina, prišiel presun na stanicu. Po chodníku sa motala pätica chlapíkov v červenom kostýme Santa Clausa. Teda, štyria mali kostým, piatemu už z nohavíc veľa neostávalo, takže mal kabát, čapicu a padajúce kusy látky… asi Santa Zombie Claus.

®adim a Franta dorazili včas a po prevezení električkou na konečnú do Hanychova sme mohli začať výstup. Najprv teda tým, že sme stratili značku, ale tú sme rýchlo našli a potom už to išlo jednoducho. Teda až na ten sklon, ale paličky pomáhajú. A stále bolo podozrivo veľa svetla – Liberec osvetľoval nízku oblačnosť. Potom ale začalo žlté svetlo blednúť a pri jednom z čakaní na Zdíšu sa už z hmly a mrakov začal vynárať „žabí ksicht“ zo svetiel na vysielači.

O polnoci nás tak na vrchole Ještědu bolo v snežení šesť: Peťa, Zdíša, Franta, Kuba, ®adim a ja, čo je nový rekord našich Slnovratov. Zastavili sme sa na krytej verande vysielača, niečo zjedli, niečo vypili a potom už neostávalo iné, než pokračovať v pôvodnom pláne, teda v hrebeňovej ceste do Hodkovic. Na parkovisku na Ještědce prestala byť cesta prešľapaná a začali sme brodiť v snehu, ktorého neustále pribúdalo. No a že je úsek hrebeňovky bežkárskou a zjazdovou traťou, stáli na nej snežné delá. Najprv jedno, fúkajúce po smere našej chôdze a krátko na to, za zákrutou, druhé, ktoré nám fúkalo sneh priamo do tvárí. (Fakt sa to tak píše? JÚLŠ to tvrdí. A čo rytmické krátenie?)

Peťa sa začala sťažovať na boľavé koleno, takže jej ho najprv na lavičke kdesi U Šámalů ®aidm so Zdíšou obviazali, a o chvíľu na to som jej radšej aj ja prenechal paličky. Pomaly bolo jasné, že prvý ranný vlak z Hodkovic nestihneme. A do toho sa ešte ozvali z údolia sirény svojim tiahlym kolísavým tónom – dobrovoľní hasiči odkiaľsi od Dlouhého Mostu mali o „zábavu“ o tretej ráno v nedeľu postarané.

Predupali sme ale cez Javorník (nejaký snáď musíme mať na trase skoro vždy!) a to tu už bol zošup dolu. No hej, no, ale v Záskalí mal niekto pri dome dvoch veľkých psov pustených na voľno a vybavuj sa o štvrtej ráno s neznámym zvieraťom bez majiteľa… Najprv nás zahnali, potom sme ich ukecali a nakoniec boli celkom kamaráti. Aj tak je to ale hlúpy zvyk (mať nestráženého psa v noci pri dome bez plota). A to sme ešte pri prvom hodkovickom dome narazili na otvorenú bránku do dvora. Do bránky ale snehom viedla čerstvá stopa motajúca sa od jedného okraja cesty k druhému, takže majiteľ zrejme skončil s nočnou zábavou len krátko pred našim prechodom okolo.

No a to už bolo pomaly päť ráno a my sme dorazili na stanicu v Hodkovicích. Čo ale teraz? Čakať hodinu a pol na priamy autobus, alebo to skúsiť zaujímavou kombináciou cez Rychnov u Jablonce vlakom? ®adimovi s Frantom to bolo jedno, kým to bolo vlakom – boli vybavení SONEčkom, Kuba so Zdíšou boli na vážkach a ja s Peťou sme sa rozhodli pre vlak, na ktorý sme nakoniec ukecali aj ostatných.

Čo zostávalo? Prískok do Rychnova, štyridsaťminútové čakanie na rýchlik, potom prískok do Turnova a kompletne prespatá cesta z Turnova do Prahy, kde sme sa s Peťou oddelili ako prví, keďže z Vysočan to máme bližšie. A kam ďalší rok? To ešte nevieme, ale niekam to určite bude – tradíciu nesmieme meniť!

Návrat na zoznam albumov