Návrat na zoznam albumov

Vysoké Tatry začiatkom júla 2oo4


Vysoké Tatry začiatkom júla 2oo4
(do albumu)


Tento album obsahuje 83 fotiek.

Vysoké Tatry, 1. – 3. 7. 2004

Tento výlet sme absolvovali v dvojici – ja a Vlado. Ja som mal kopu času po maturách a Vlado dorobil skúšky a tak sme 1. júla sedeli o 6.20 v rýchliku z Košíc. Z Popradu sme sa dopravili električkou do mesta Vysoké Tatry (tj. Smokovcov) a ďalej už pešo na Hrebienok. Cieľ na prvý deň bola Zbojnícka chata, ale ísť tam priamo bolo pod našu úroveň. Preto sme odbočili až okolo Zamkovského chaty (1475) do Malej studenej doliny. Krátko sme sa zastavili na Téryho chate (2015) kde sme si dali obed. A potom nasledoval výstup do Priečneho sedla (2352,3).

Kto by tu začiatkom júla čakal holú skalu, mýlil by sa. Výstup prebiehal najprv po skale, ale potom prišiel sneh. Ten bol jednak nepríjemný na oči svojou žiarivou belobou, naviac bol zľadovatelý, keďže teplota bola vysoko nad bodom mrazu pravidelne každý deň a pod bodom mrazu obvykle väčšinu nocí. Výstup, aj keď v príkrom teréne šiel dobre až do sedla, kde sa už išlo po retaziach. Nasledoval zostup, alebo skôr pád. My, s plnými batohmi (človek je schopný aj na tri dni zobrať strašnu kopu vecí) sme zostupovali slimačím tempom a úsek, ktorý je podľa mapy zvládnuteľný za 1:30 sme išli vyše 5 hodín! Najhorších bolo prvých 100–200 výškových metrov, keďže v tomto úseku sme zostupovali po strmých ľadových schodoch.

Za ohybom chodníka sa pohybovala skupinka, ktorá si bola istejšia a postupovali rýchlejšie (tušim mali aj menšie batohy). Odrazu sa ale od nich ozval krik a hodnú chvíľu sa niesol skalným žľabom. Podľa toho čo sme počuli a neskôr na stopách videli sa jedna členka výpravy zošmykla asi o 50 (výškových, aj keď tu je to skoro jedno) metrov. Nič sa jej našťastie nestalo. Ostatne Vlado sa hneď na začiatku zostupu zosunul o nejakých 5 metrov a zastal skôr zázrakom. Kým my sme najhorší úsek v naších kanadách schádzali vyše tri hodiny, prehnala sa okolo Poľská mamička s pár deťmi, všetci v botaskách, ohromnou rýchlosťou, zjavne si užívajúc šmykľavosť a strmosť terénu. V tej rýchlosti ale prehliadli odbočku značky a rýchlo zmizli kamsi dolu do údolia.

Po vytrpení si svojho sme sa dostali na rovnejší úsek a postupovali už skoro normálnou rýchlosťou k Zbojníčke. Znenazdajky sme v diaľke pred sebou uvideli nejaké bežiace zviera. Najprv som myslel, že je to pes, ale ako skočilo zo skaly na skalu bolo jasné, že je to kamzík. Ako sa ukázalo, nie posledný. Podvečer sme dorazili na Zbojníčku (1960). Počasie sa počas dňa menilo z jasného ráno, až na dážď večer keď sme už boli v chate.

Ráno sme vyrazili v ústrety novým zážitkom smerom sedlo Prielom (2290,4) a Poľský hrebeň (2199,6). Ako sme stúpali do prvého z nich začali sa podobne ako deň predtým objavovať oblaky. Medzi oboma, nad Zamrznutým kotlom som fotil Zamrznuté pleso (ktoré bola naozaj zamrznuté). Na Poľskom hrebeni som fotil prvú panorámu značne obmedzenú mrakmi. Pre mraky sme zavrhli aj výstup na Východnú Vysokú. Začali sme zostup k Sliezskemu domu. Niekde pri Dlhom plese sme zbadali medzi skalami podivnú hnedú guľu. Bol to mohutný svišť, ktorého naša prítomnosť vôbec nevzrušovala. Skúšal som sa k nemu priblížiť, ale zostup mimo chodník suťoviskom som zavrhol. Napriek tomu sa ho podarilo odfotiť. Odfotili sme aj nádherné sfarbené Dlhé pleso a zostupovali nižšie a nižšie. Chceli sme ešte tento deň dôjsť aspoň na Popradské pleso, alebo dokonca na Rysy.

Schádzajúc sme zbadali skupinku turistov, ktorí ukazovali na stráň a pozerali tam triedrom. Pozreli sme sa aj my a zbadali čriedu kamzíkov. Chvíľu sme ich sledovali a ja som ľutoval absenciu kvalitnejšej fototechniky keďže boli mimo schopnosti rodinného foťáku. Pri Sliezskom dome (1670) sme si dali obed a po konzultácii s mapou a nohami zavrhli možnosť pokračovať na Popradské pleso pešo. Zišli sme preto do Tatránskej Polianky na električku. Cestou sa podarily celkom pekné fotky potoka. V ten večer sme boli radi že sme došli do hotela pri Popradskom plese. Bol síce trochu drahý aj v najlacnejších turistických izbách, ale aspoň sme sa v kľude vyspali.

Ráno sme vyrazili, ale po chvíli sme hneď stáli. Vyhlásiac, že nie sme žiadne slečinky a že sa čaj zdarma na Chate pod Rysmi (2250) hodí sme si každý prihodili do batohu ešte cca 7–8 kilový balík zásob pre chatu. Výstup okolo žabích plies sa vliekol a hlavne, bolo na ňom plno. Väčšina bola ale podobne ako v predchádzajúcich dňoch pokrytá ešte neroztopeným snehom. Na chate sme odovzdali „vynášku“ a užili si zaslúžený čaj (kto by ale chcel na krosne vyniesť nahor 30kilovú bombu dostane do čaju ešte rum :).

Batohy sme nechali na chate a predierajúc sa davmi turistov sme vyrazili na vrchol. Prvá zastávka bola v sedle Váha (2339,7). Postavil som sa na okraj, že sa rozhliadnem, ale pre istotu som sa pozrel aj nadol. Rýchlo som okraj opustil s komentárom, že nechcem skončiť ako lavína. Odhadom som totižto stál na mohutnej hromade snehu a skala mohla byť meter–dva od okraja. Pokochali sme sa výhľadom na časti Tatier ako Galéria Gánku a Česká dolina a vyrazili zdolávať posledný úsek. Prešli sme okolo kamenných mohyliek ktoré tu nechávajú turisti a úzkym chodníkom sa postupne prepracovali až na preplnený vrchol.

Nahor vedie chodník zo Slovenskej aj z Poľskej strany. Oboma sa valili jednoliate prúdy turistov hodlajúcich navštíviť tento populárny vrchol (predsa len 2499,6 metrov nad morom je pekná výška). Keďže sa okolo prevaľovali mraky a striedavo sa otváral výhľad na obe strany, bolo prakticky nemožné urobiť panorámu, takže sme sa len pofotili navzájom, porozhliadli a začali zostup. Tou istou cestou ako pár desiatok minút predtým sme zišli na chatu, kde majú unikátnu požičovňu bicyklov.

Padlo rozhodnutie, že buchty na pare vo výške dva a štvrť kilometra nad morom za 80 Sk nie sú až tak drahé a že sa môžu hodiť ako obed. Keď sme mali v sebe ten, i pár miestnych špecialít, začali sme definitívny zostup na zastávku Popradské Pleso a z nej do Popradu a Košíc. Cestou som ešte cvakol panorámku Kráľovej hole z opačnej strany Popradskej kotliny ako som mal vo zvyku za predchádzajúce dva roky.

Tu na stránku ale nedám žiadnu z mnou fotených (zaujímavá sa mi ostatne podarila aj z Popradskej stanice), ale panorámu na ktorú fotky urobil strýko niekde pri Popradskom letisku a ja som ich „iba“ poskladal dokopy.

Vysoké Tatry

A ako bonus aj s pridanými názvami (ak je niečo zle, nekameňujte ma - nie som si presne istý odkiaľ bola fotka fotená a z mapy neviem presne určiť všetko, najmä pri okrajoch obrázku).

Vysoké Tatry aj s popisom
Návrat na zoznam albumov