Návrat na zoznam albumov

Kremnické vrchy a Veľká Fatra, 6.–8. 8. 2oo8.


Kremnické vrchy a Veľká Fatra, 6.–8. 8. 2oo8.
(do albumu)


Tento album obsahuje 70 fotiek.

Akýsi výškový profil som vytvoril.

Cesta

V Šírave chytám pomerne prázdne kupé v exBc (teda bývalom lehátkovom vozni), kde si sklápam spodné lehátko a spokojne odpočívam až do Přerova, kde ma novonastupivší sprievodca zdrbáva a tak sedadlo zas zdvíham. V Žiline, kde mám plánovaný prestup objavujem už z okna zastavujúceho vlaku na nástupišti postávajúceho Ľuboša, ktorý v Zemplíne zaspal a tak pôjde zo Žiliny tiež (namiesto z Vrútok). Keď sa konečne zjaví Bageta (rad 813 ŽSSK), nastupujeme do riadiaceho vozňa. V Martine pristupujú Jana, Jožo a ®adim a spolu s nimi pokračujeme až na Kremnické Bane.

6. 8. 2008, streda

No, pravdu majú zlé jazyky, ktoré hovoria, že tento deň toho veľa spoločného s Veľkou Fatrou nemá. Od začiatku do konca ideme Kremnickými vrchmi. Po vystúpení na Kremnických Baniach chvíľu diskutujeme, kde by mohli byť potraviny, potom vyrážame na stred Európy, kde vyberáme kešku. Zastavujeme sa aj po kešku „Nad Kremnickými Baňami“, kam sa vyberám iba ja s ®adimom – ostatní čakajú na ceste. V Krahuliach sa Jana a Ľuboš odpájajú hľadať potraviny a po chvíli sa skutočne vracajú s nejakou vodou, zmrzlinou a ďalším jedlom. A stúpame na Skalku. Mimo iné cesta vedie novovznikajúcim lyžiarskym svahom, kde sa rysujú základy lanovky a zasnežovania. Za Skalkou vyberáme kešku v tuneli a pokračujeme ešte do Kordického sedla, kde doberáme vodu v prameni pri chate a varíme obed. Začínajú lahôdkové kopce – obvzlášť okolie sedla Turecká cesta je veľmi zábavné svojim profilom a tak ho radíme k Úšustu, Hnilickej kýčere a ďalším podobným chuťovkám. V sedle sa odrážame a zas šplháme na Priečny vrch kde sa smer obracia a už iba klesáme na sedlo Malý Šturec, kde zakladáme tábor pod vysielačom, dávame si večeru, vyberáme kešku a umierame.

7. 8. 2008, štvrtok

Vstávame po rozsiahlych protestoch proti skoršiemu času až o siedmej. Raňajkujeme a po červenej značke, ktorá sleduje cestu a vrstevnice vyrážame na Kráľovu studňu. Asi na polceste značka odbočuje z cesty a začína prudko stúpať lesom aby nás po chvíli vypľula na holé stráne pod rozobratým hotelom. Presúvama sa až ku prameňu, ktorý evidentne počíta s napájaním dobytka. Ten tu ale dnes nie je a tak spokojne obedujeme, vyberáme kešku na Kráľovej skale, Jana si generuje zložitým spôsobom záchod podľa pravidla piatich krokov…

O chvíľu sme na Krížnej – ďalšia keška a výhľad do okolia. Deň predtým bol lepší, teraz je už trochu opar. Nasleduje už pochod po hrebeni čo obnáša ďaleko menej výškových ziskov a strát ako minulý deň. Väčšinu cesty sa perdbiehame s inou skupinou turistov. Za Suchým vrchom nasleduje klesanie (kupodivu dóóóle) a následné stúpanie na traverz Ploskej. Pod Ploskou sa pasú ovce, na druhej strane traverzu je ohrada s kravami a to už sme na Chate pod Borišovom. Nasleduje teda Kofola za 40 korún za polliter, večera pred chatou, hádka o variant hrebeňa, prehliadka oblohy, a potom už spánok.

8. 8. 2008, piatok

Budíček o 6.20 máme len ja a ®adim, pretože chceme zabehnúť na vrchol Borišova po kešku. Kým ostatní sladko spia, nachádzame kešku kus pod vrcholom a kocháme sa výhľadom z vrcholu. Okrem toho je tu snaď jediná vrcholová kniha na ceste. Zvyšok výpravy budíme o 7.30 a stále sa im to zdá skoro. Mám sa tým ešte zaťažovať? Jožo je rozhodnutý ísť západnú vetvu hrebeňa, my ostatní chceme východnú. Preto sa po raňajkách delíme a kým Jožo mieri priamo na sever, my vystupujeme na Ploskú.

Naproti nám zas zostupuje trojica pánov, ktorí podľa všetkého lakujú tabuľe náučného chodníka. V prehánkach postupujeme k Rakytovu. Zatiaľ nie je hmla a tak na rozdiel od poslednej návštevy tejto oblasti triafame traverz a v blízkosti severného sedla obedujeme. Keďže počasie nie je príliš prívetivé a Jožo hlási čosi o trvalom daždi, schádzame po žltej značke do doliny Teplô. Cestou stretávame kravy a dole na ceste aj človeka, ktorý zisťuje, či sú otočené správnym smerom, alebo či sa zberajú na vandrovku. Polhodinu čakania na autobus krátime zaháňaním mladého býčka do ohrady (elektrický ohradník je asi vypnutý).

Autobus nás priváža do Ružomberka, kde vyberáme Hypernovu. Ľuboš nastupuje na posilový Chopok do Košíc, ostatní čakáme na 612-ku. Jana vystupuje vo Vrútkach, ®adim v Púchove (kde stíha prípoj do Valmezu) a ja sa veziem do Bratislavy. Galileo Galilei je v Prahe príliš skoro, Panónia mešká hodinu a pol, vyrážam preto osobákom ťahaným 263.005 do Kútov. Pri Moravskom Jáne zostávame stáť na trati bez napätia vyše hodinu, kým nás zachraňuje 742 z Kútov. O druhej ráno nastupujem v Kútoch do 90 minút meškajúcej Panónie a až do Prahy spím.

Návrat na zoznam albumov