Návrat na zoznam albumov

Nízke Tatry 2oo4


Nízke Tatry 2oo4
(do albumu)


Tento album obsahuje 37 fotiek.

Tatry 2oo4 v zložení: Alča, Danka, Helča, Irigi, Jeffer, Jindra, Lenka, Ľuboš, Marble, Steph, Tritas.

Putovanie sme už tradične začali v Telgárte. Schádzali sme sa od rána, kedže ja so Steph sme na verande domčeka pri zastávke prespávali po predchádzajúcom prechode Muránskou planinou a Marble s Dankou, ktorí zmeškali Horehronca, nás dobehli až na Kráľovej holi. Počas výstupu na hoľu nás zastihla prvá z viacerých búrok, takže na vrchole sme úplne zaplnili malú miestnosť vo vysielači. Na Andrejcovú sme napokon dorazili už potme, keď osadenstvo v útulni už bolo uložené k spánku. Postavili sme teda naše tri stany, ale čo si budeme hovoriť, išlo nás dosť (11) a mali sme: Ľubošov stan pre 2 osoby, Marbleho stan pre 3 osoby a môj stan tiež pre 3 osoby (čísla podľa výrobcov). To ako rátam, dáva 8 miest pre 11 ľudí! No veď to aj tak vyzeralo. Prvú noc sa pokúsili vyspať u Marbla piati. Nevyspali sa. U mňa sme boli štyria a u Ľuboša dvaja (ak ma moja deravá pamäť neklame). Druhú noc sa jeden človek od Marbla presťahoval k Ľubošovi a bolo to aspoň trochu lepšie.

Na druhý deň ráno bolo jasno a hic. Znovu sme sa v nepríjemných podmienkach vydali na cestu. Okrem bitiek o čokoládu v sedle Priehyba a stratenia sa Irigiho s Jindrom (ak si to dobre pamätám) sa tento deň nedialo nič zvláštne. Oproti plánom z minulých rokov sme ale chceli ísť ďalší deň do jaskyne, takže sme nabrali náskok a došli až na Čertovicu. Nie je to najlepšie miesto na spanie. Predsa len sa ráta s tým, že sa tu človek vyspí skôr v nejakom penzióne ako vo vlastnom stane. Napokon sme ale kus voľného miesta na stany objavili.

Tretí deň sme po dokúpení zásob vo Vyšnej Boci vyšli v ústrety búrke. Ako prvá bojová skupina pohybujúca sa najvyššou rýchlosťou sme to stihli ešte suchí, ten zvyšok dochádzal postupne viac či menej mokrý. Po ubytovaní sa a oddychu sme sa vydali dolu kopcom k Jaskyni mŕtvych netopierov. Jej návšteva stála za to (jaskyňa je prístupná pre vopred ohlásené skupiny – na základnú trasu 10 ľudí, na rozšírené nanajvýš po 6.

Zas horúci deň. Vyšli sme na Ďumbier, odkiaľ sme mali na rozdiel od predchádzajúceho roka celkom pekný výhľad. Niektorí sme sa vydali aj na Chopok, niektorí ostali na chate (v takej horúčave sa im nechcelo). Navečer sme bez väčších problémov dorazili na Ďurkovú do nám dobre známej útulne.

Ráno sme sa ešte vyhrievali pred útulňou na slniečku, ale keď sme vyrazili, prišla hmla. Po horúčave predchádzajúcich dní to bola príjemná zmena. Vzhľadom na to, že čučoriedok bolo pod Prašivou nejako málo a obecne nič nebránilo v rýchlom pochode, boli sme už okolo štvrtej hodiny popoludňajšej v Korytnici. Nocľah v Osade bol už dohodnutý a Marble s Tritasom sa vydali po bicykle do úschovne v Bystrici, my ostatní sme zatiaľ zaháňali dlhú chvíľu na autobusovej zastávke hraním šarád (on nám totižto jeden autobus odmietol zastaviť). Marble s Tritasom dorazili až večer keď zvyšok skupiny posedával v lahôdkach.

Panoráma z Ďumbiera
Návrat na zoznam albumov