Návrat na zoznam albumov

Stolica, Muránska planina, Veporské vrchy, Poľana, 8.–14. 7. 2oo6.


Stolica, Muránska planina, Veporské vrchy, Poľana, 8.–14. 7. 2oo6.
(do albumu)


Tento album obsahuje 140 fotiek.

8. 7. 2006, sobota

Teplo. Z Košíc vyrážame krátko po ôsmej ráno len s Ľubošom. Obvzlášť v osobáku z Margecian je dosť plno. Výnimočne vystupujeme už na Vernári a vydávame sa pešo po ceste do sedla Besník. Od auta ktoré tam parkuje sa k nám pridáva nejaký pes, ale našťastie s nami nejde príliš dlho. Červená na Čuntavu je priechodná v pohode, čo sa už nedá povedať o modrej na ktorú na Čuntave presadáme. Bez batohov by to mohol byť terénny prekážkový beh striedajúci obchádzanie a preskakovanie padnutých stromov, ale takto sa celkom namakáme. Konečne sme okolo piatej popoludní v Slanskom sedle. Ďalej na Stolicu sa už vydávam sám, Ľuboš ostáva čakať dole. Medzitým ešte riešim poslednú skupinku Lucka, Steph, Vito, ktorá vyrazila o niečo neskôr z Červenej Skaly a nechávam ich hľadať miesto na prespanie.

Na Stolici nachádzam postavené dva stany a v nich 7 ľudí – Hanku, Martinu, Terku, Danku, Katku, Ďábla a Jardu. Kým sa zozbierajú je skoro čas vyhláseného stretnutia na vrchole. Dolu schádzame už po Rudnej magistrále, teda diaľkovej červenej TZT. Cestou doberáme vodu a v Slanskom sedle nachádzame s Ľubošom aj Tritasa, ktorý vyšiel od Revúcej. Prieskumná skupina zatiaľ hlási ako vhodné miesto na spanie chatu Janka, kde je prameň, latrína i miesto na postavenie stanov. Celkovo sa nás teda tento večer schádza 13 a po večeri zaliezame do šiestich stanov.

Celkovo asi 22 km z Vernára.

9. 7. 2006, nedeľa

Teplo. Po Muránsky hrad sa ide dobre, aj keď už od sedla Javorinka nás naháňa búrka. Ostatne medzi sedlom a Veľkou lúkou sa odchyľujeme od červenej a ideme chvíľu po modrej po ktorej aj na Veľkej lúke odbočujeme na Muránsky hrad. Na chate pod hradom prečkávame pod strechou búrku a varíme obed. Potom vychádzame na hrad, fotíme výhľad a obzeráme zrúcaninu. Už v úseku pod hradom Ľuboš s Katkou dosť strácajú.

Neďaleko rázcestia Maretkina červená prudko (a neoznačene!) odbočuje z asfaltky do lesa. Danka, Terka, Hanka a Martina odbočku míňajú a pokračujú rovno bez mapy. Ďalej s nami nepokračujú ani Tritas, Ďábel a Jarda, ktorí schádzajú z hradu do Muráňa aby pribrali Jindrišku a pozreli si finále MS vo futbale. Postupne sa s Luckou vzdiaľujeme od ostatných. Na Studni naberáme vodu a trochu kecáme s partou čo tam nocuje. Pred ôsmou dochádzame na Nižnú Kľakovú.

Postupne sa objavujú aj Steph s Vitom a Ľuboš s Katkou. Štyri dievčatá, ktoré zle odbočili, prichádzajú až niekedy okolo devietej potom čo sa po dlhom pochode vrátili späť na značku (následne z mapy zisťujeme, že po tej ceste by na Studňu došli tiež). Kedže Vito so Steph nechcú spať v útulni a stavajú stan, dnu nás spí 8 čo je ešte celkom pohodlný počet. Celú cestu nás inak sprevádzajú enormné množstvá ovadov a komárov, takže celú cestu zúrivo tlieskame.

Celkovo asi 26 km.

10. 7. 2006, pondelok

Teplo. Ráno opúšťame útulňu na Nižnej Kľakovej a kedže je vraj červená zasypaná stromami pokračujeme na sedlo Burda radšej po žltej cez Skalnú bránu. Ďalej s nami nepokračuje Vito, ktorý má toho dosť a po žltej schádza do Muráňa, odkiaľ potom ide domov. Fabovu hoľu vynechávame, kedže zalesnený vrchol bez výhľadu nás až tak neláka a tak ho obchádzame po zelenej. Počas klesania na Zbojskú nás znovu začína naháňať búrka. Na Zbojskej varíme obed na stanici kde je aj prameň. Lúčime sa s Ľubošom a Katkou (Ľubošovi sa v botaskách ide obvzlášť zle), ktorí nasadajú na vlak do Tisovca a večer sú v Košiciach.

Cestu na útulňu pod Vartou skracujeme oproti značkovým časom. Ženie nás predstava oddychu a búrka za chrbtom. Najrýchlejší z nás dorážajú skoro suchí. Útulňa je nenápadne skrytá na hornom poschodí chaty a je celkom luxusná. Hanka skúša varič na tuhý lieh a mierne panikári kvôli veľkosti plameňov (ale vodu varí rýchlejšie ako ja na plyne). Pred desiatou sa ukladáme spať. Búrka už dávno prešla a je skoro jasno. O druhej ráno nás budí svetlo a hlasy. Dorazili Tritas s Jardom. Po krátkom rozhovore padajú do spacákov a zaspávajú.

Celkovo asi 24 km.

11. 7. 2006, utorok

Veľmi teplo. Ráno s nami vyrážajú aj Tritas s Jardom. Hneď po štarte začíname nepríjemný a namáhavý výstup na Klenovský Vepor. Odmenení sme výhľadom. Po prestávke pokračujeme ďalej a väčšina ani nezastavuje pri vrcholovej knihe, ktorá je o kúsok ďalej. Napravujem túto chybu a potom sa snažím ostatných dohnať na klesaní. Ďalší pochod znamená pekné výhľady a praženie sa na slnku. Od Kysuckej–Uhliarky sa delíme na dve skupiny a miestami opúšťame chabo značenú červenú a ideme po poľných cestách, ktoré sú ale vždy neďaleko. Nakoniec sa odchyľujeme natoľko, že schádzame do osady Sedmák, kde v poslednom dome pri ceste doberáme vodu.

Po ďalších dvoch kilometroch sme už v sedle Tlstý javor. Chvíľu na to nás navštevuje Helča a zachvíľu prichádza aj s Irigim – zložili sa o kus ďalej za sedlom, keď sme ich tam poslali hľadať vodu. Po polhodinke nás dobieha druhá polovica ktorá sa úporne snažila ísť po červenej, čím si cestu trochu skomplikovali. V sedle obedujeme, Hanka pri ďalších pokusoch s liehovým varičom skoro zapaľuje stôl, Lucka s Tritasom rúcajú jednu lavičku ktorá už odhnila od zeme a značná časť ľudí sa zberá na autobus o 15.49 do Čierneho Balogu.

Tritas odchádza nadobro s komentárom, že po dnešných výhľadoch už videl všetko a môže ísť domov (chyba). Naviac má (spolu s Jardom) premočené topánky po nočnom pochode na chatu pod Vartou. Po ďalšej chvíľke nás doháňajú aj Jindřiška s Ďáblom, ktorí radšej ostali spať na Zbojskej. Ľudia, ktorí si zabehli do Balogu sa vracajú skorším autobusom ako bolo očakávané – ukecali vodiča aby im zastal aj keď normálne na Tlstom javore nestojí. Na noc sa skladáme na lúke krátko za sedlom.

Celkovo asi 17 km.

12. 7. 2006, streda

Stále teplo. Ráno sa s nami lúči Jarda, ktorému topánky stále nevyschli a v sandáloch nechce ísť. Postupujeme cez Obrubovanec na Zákľuky. Po tom, čo Ďábel zvedie väčšiu časť mimo značku a ľudia nás obídu popod Zákľuky ich na vrchole márne čakáme asi polhodinu. Napokon sa síce vydávame dolu, ale v lese kvôli chabému značeniu a popadaným stromom strácame značku a na Hronček klesáme skoro priamo nadol. Vodu naberáme v jednom z miestnych prameňov, ktoré ale takto v doline veľmi čisté nevyzerajú.

Obedujeme na hrádzi nádrže a obed predčasne končíme príchodom búrky. Ešte počas neho nás ale opúšťajú Jindřiška a Steph, ktoré sa tvária, že toho tiež už majú dosť. Skrývame sa v polorozpadnutom dome pri ceste a krátko po tretej si odhlasúvavame odchod ďalej. Po nejakom tom pochode sme v susednej doline na Troch Vodách. Obzeráme najstaršiu vysokú pec v Uhorsku a potom sa zberáme nahor na Chatu pod Hrbom. Za pamätným miestom SNP – Muničkou nám začína pršať a prší až po chatu. Tam nás príliš nepotešia, kedže celú chatu má obsadená banda podivínov, ktorí celý deň chodia ako námesační a „meditujú“. Dostávame k dispozícii aspoň budúci sklad (asi) v neďalekej nedostavanej budove a bandasku s vodou, to všetko za 300 korún. Varíme, naháňame jašteričku po izbe, zabíjame pavúky, hráme Kontakt a nakoniec zaspávame.

Celkovo asi 24 km.

13. 7. 2006, štvrtok

Pred našim bežným budíčkom vstávajú Terka, Martina a Hanka, ktoré chcú byť ešte ten deň v Prahe, a preto vynechávajú veľké finále. Z chaty šľapeme strmo na Hrb, z ktorého sú krásne výhľady na všetky možné i nemožné strany svetové. Naviac na vrchole rastú aj zrelé čučoriedky :). Zapisujeme sa do vrcholovej knihy a pokračujeme na Ľubietovský Vepor. V sedle Jasenová si dávame obed a čaká nás už iba Poľana a zostup.

Krátko potom, čo Poľanu dobíjame a ja, ako jediný zostávajúci Slovák, citujem pár prvých veršov z Detvana nás dobieha aj hrmenie. Preto sa dlho nezdržujeme, robíme zápis do vrcholovej knihy, fotím a už utekáme dolu na horský hotel Poľana. Tak trochu dúfame v nejaké rozumné jedlo, ale jediné čo nám ponúknu sú švédske stoly za 170 Sk. To odmietam, na vrátnici (a od Ľuboša mobilom) skúšam zistiť spoje z Detvy do Košíc a nakoniec o 17.40 chatu a výpravu skoro bez lúčenia opúšťam a vydávam sa po najrýchlejšej večeri v živote po modrej značke poklusom do Detvy.

Cestou si občas pospevujem, či občas chaoticky vykrikujem, čím plaším zajace a inú dravú zver, ktorá šuchoce v kroví popri ceste. Zastavujem len pár krát – na začiatku aby som sa zbavil vody a poriadne prichytil kanady k batohu a potom ešte aby som tesne nad Skliarovom odfotil Melichovu skalu. Tento úsek si asi ešte niekedy prejdem, celkom sa mi páči. Po štyridsiatich minútach padám v Skliarove do autobusovej zastávky a mám asi 20 minút času na oddych predtým, než mi ide autobus do Detvy na námestie.

Stamaď sa ešte zveziem autobusom na hlavnú cestu E571, tesne stíham Lidl pred zatváracou hodinou, dokupujem nejaké perníky a pitie na cestu a potom už vyrážam stopovať. Po asi desiatich minútach mi zastavuje Volkswagen s Bratislavskou značkou, ktorý ma berie až do Košíc. Zvyšok skupiny po večeri v hoteli schádza do Detvy po červenej a utáboruje sa niekde na hornom konci. Do Čiech potom odchádzajú ráno.

Celkovo asi 20 km z Chaty pod Hrbom do Skliarova.

Celá trasa tým pádom asi 133 km. Popri tom sa mi ešte podarilo „pretočiť“ si tachometer, kedže počítadlo krokov ktoré som niesol sa zastavilo na nejakých 115500, čo ale vzhľadom na to, že bolo na batohu sú len kroky s batohom. Koľko sa človek nabehal mimo je niekde tam hore. ;)

Moja hlava deravá zabudla po jednej fotke v stredu prepnúť foťák z ISO 400 späť na bežne nastavené ISO 200, preto sú fotky z posledného dňa v o niečo menšej kvalite. :(

Návrat na zoznam albumov