Návrat na zoznam albumov

Malé akcie 2011


Malé akcie 2011
(do albumu)


Tento album obsahuje 322 fotiek v 9 kategóriách.

:: Beskydské řemeselné Velikonoce aneb hrátky s mačetou i drátky, 22. IV.–25. IV. 2011 :::: Outdoorový víkend, 13. V.–14. V. 2011 ::
:: ZaStřelil som sa, 7. a 8. VII. 2011 :::: Berounka 6. VIII.–7. VIII. 2011 ::
:: Klečím v kleči, 7. X.–9. X. 2011 :::: Králický Sněžník, 25. a 26. XI. 2011 ::
:: Zimný slnovrat v Javorníkoch, 21. a 22. XII. 2011 :::: Ružín a bývalá trať, 25. XII. 2011 ::
:: Silvester na Šumavě, 31. XII. 2011–1. I. 2012 ::
Výhľad na Prahu z Troje

Beskydské řemeselné Velikonoce aneb hrátky s mačetou i drátky, 22. IV.–25. IV. 2011

Ako si oddýchnuť, zabaviť sa a ešte si pri tom aj príjemne popracovať? No tak napríklad sa s Brontosaurami zo ZČ HB Kolovrátek vrhnúť na úpravy PP Poskla a jej okolia. Bližšie informácie a ďalšie fotky nájdete pod odkazom.

Outdoorový víkend, 13. V.–14. V. 2011

Na filozofickej fakulte sa občas vyskytuje Jakub. A tento Jakub tam vedie seminár „Outdoorové aktivity jako jedna z metod zážitkové pedagogiky“. Ako sa také outdoorové aktivity uvádzajú nám sám predviedol už minulý rok na outdoorovom dni. Teraz sme dostali aj my, „lektori vo výcviku“ možnosť si to vyskúšať.

V RS Ředkovec (neďaleko Okrouhlic) sa nás s Jakubom zišlo celkovo osem a i preto sa onen „víkend“ obmäzdil len na piatok večer a sobotu. Nebudem sa tu ďalej rozpisovať, akcia to bola rozhodne zaujímavá.

Berounka, 6. VIII. a 7. .VIII. 2011

Ľuboš sa ozval vo štvrtok, že potrebuje záskok do lode, tak som sa aspoň na víkend pridal. V sobotu som sa mierne spálil, v nedeľu zas poriadne zmokol, proste vyvážený víkend. Tu je to hlavne kvôli tejto panorámke od splavu v Darové.

Jez Darová


To si tak brat kúpil širokouhlý objektív a ešte pred ním aj zrkadlovku Nikon D90. Okrem toho, že s touto kombináciou fotí kde-čo (každý kopec, každú dolinu), odfotil niečo veľké čierne aj doma na záhrade.

Doma

Zimný slnovrat v Javorníkoch, 21. a 22. XII. 2011

Pôvodný plán bol odvážny: vyraziť večer z konečnej autobusov vo Velkých Karlovicích, Podťatém a za noc prejsť asi 34 km cez Veľký a Malý Javorník, Makytu a až do Lysej pod Makytou. Prvým problémom sa ukázalo zabezpečenie účasti. Nakoniec sme v stredu boli ochotní vyraziť dvaja. Druhým problémom sa ukázalo počasie.

Po vystúpení z Bečvy na Vsetíně najprv čakáme v staničnej hale, keď ju zatvárajú, presúvame sa na autobusovú stanicu. ®adim zháňa „verejný záchod“ v podobe dostatočne neverejného miesta, ktoré by nebolo priamo pod lampou. Postupne sa schádzajú viac či menej opití ľudia na posledný večerný autobus. Najzaujímavejšia je jedna dáma (slečna?), ktorá neustále opakuje niečo ako „kde je ten autobus, chcípne mi tu kapr“ a aby svojim slovám dodala na váhe názorne ukazuje, že jedného kapra drží v náručí. V autobuse potom prechádzajú výkriky do neustáleho „pohyb, chcípne mi tu kapr“ a „kapříku vydrž“, čím nás baví až kým nevystúpi.

Velké Karlovice, Podťaté, Světlá, konečná zastávka a tu vystupujeme do asi desiatich až pätnástich centimetrov čerstvého snehu, ktorý aj naďalej padá. Cesta na Kasárne je dosť šmykľavá, pretože pod snehom je ľad. Našťastie tadiaľto pred pár hodinami prešlo auto a tak sa príliš v snehu nebrodíme. Na kasárňach zastavujeme na čaj z termosiek. Je okolo polnoci a tu hučia snežné delá a chaty svietia, ako keby mali zákazníkov.

Za rázcestím Butorky sa cesta zhoršuje. Po červenej značke už žiadne auto nešlo. Lesom to ešte ako-tak ide a tak sa dostávame až na Veľký Javorník. Do vrcholovej knihy píšeme čas dve hodiny ráno. Skúšame pokračovať po červenej, ale na holom hrebeni v hmle máme problém značku sledovať a okrem toho sa objavujú záveje, kde zapadáme nad kolená. Je to jasné, o pol tretej opäť píšeme do vrcholovej knihy na Veľkom Javorníku a okolo štvrtej sme opäť na konečnej autobusov. 4.15 by mal ísť prvý ranný autobus na Vsetín. V skutočnosti vyráža až okolo 4.25, ale na autobusáku na Vsetíně je načas. ®adim sa odpojil už vo Velkých Karlovicích, odkiaľ to zobral prípojom na Rožnov. Mňa čaká niekoľko vlakov, niekoľko prestupov a na poludnie Košice.

Silvester na Šumavě, 31. XII. 2011–1. I. 2012

Pôvodne sme s Alčou plánovali vyraziť už v piatok, ale na akcii, kde bola predtým sa jej zapáčilo tak, až tam ostala. Vstávam preto na Silvestra o pol štvrtej ráno, mažem žemle, varím čaj, nadávam na Billu, z ktorej šunka sa zelená dva dni po zakúpení no a napokon vyrážam pozde. Nie príliš, takže ešte volám Tiborovi, že má so mnou počítať a kúpiť mi lístok. Tlupu ostatných dobieham tesne po piatej na pohyblivých schodoch na hlaváku. O siedmej ráno prestupujeme v Plzni a o deviatej… Aha, tak už o desať minút skôr – nejdeme podľa pôvodného plánu na Špičák, ale na Hamry, Hojsovu Stráž, vystupujeme z vlaku.

Vystupovanie sa stáva značne chaotickým – čas som hľadal pre Špičák. Na stanici prebaľujeme batohy, niektorí si čistia zuby a potom hurá nahor. Teda vlastne nadol. Najprv schádzame na Zadní Hamry (650), odkiaľ konečne cesta začína stúpať. Krátko za domami sa objavuje sneh a tak stojíme a nasadzujeme snežnice. So snežnicami potom stúpame nahor po žltej značke. Jedine Tibor kazí partu a nesie si stále bežky v rukách. Napokon aj on obúva pri prechode na červenú.

Skupina sa rôzne trhá. Vpredu obvykle ide Přemek, za ním ja či Tibor s Hankou a skupinu uzatvárajú Štěpánka s Honzom. Na mieste, kde sa odpájame z červenej značky sa to ale mení a Tibora a Hanku dlho nevidíme. Napokon dorazia – Tibor sa vracal hľadať fľašku, ktorá mu vypadla z batohu a ktorú nenašiel. Chvíľu ideme po ceste, potom si volíme direkt do svahu. Tiborovi teraz bežky viac zavadzajú, ako pomáhajú, vyzúva a nahor doráža posledný. Skladáme sa asi sto metrov od hrebeňa, kam hneď vyrážame kochať sa (nie že by boli nejaké extra výhľady, ale pekne tu je) a fotiť (sa). Sme asi na polceste medzi Svarohem a Velkým Kokrháčem.

Späť ku batohom a vybrať miesto na stavbu. Nakoniec si vyberáme plošinku medzi stromami. Honza so Štěpánkou zatiaľ postavili hlavný (alebo núdzový?) stan. Tibor skúseným okom odhaduje situáciu a volí metódu kutanej hromady. Najbližšiu hodinu či dve tak naplno zamestnávame lopaty a vršíme hromadu snehu v tvare T. Potom začíname vyhrabávať vnútorný priestor hneď z troch smerov. Tibor hrabe z lode, ktorú budú obývať on s Hankou, ja hrabem z brlohu pre mňa a Přemka a Honza začína raziť hlavný vchod. Postupne sa stretávame skoro uprostred a keď je vnútorný priesor dosť vyhrabaný, zasypávame môj a Tiborov vstup.

Aj keď som si dal pri hrabaní niekoľko páuz, prácu som neodfotil – batérie vo foťáku, i tie náhradné, premrzli a foťák nebol schopný činnosti. Po šiestej začíname nasťahovanie. Potom sa ešte koná prezliekanie, jedenie, zaliezanie do spacákov, pokec. Sem-tam niekto vybehne na záchod. Po partičke Dixitu si okolo desiatej otvárame šampanské, pripíjame a ideme spať. Medzitým vonku sneží.

Budík zvoní desať minút pred polnocou. Zapínam GPS a s jej pomocou máme polnoc na sekundu presne. Nachádzame sa vo výške okolo 1220 metrov. Vybieham ešte von. Napadlo asi päť centimetrov nového snehu, ale teraz už nesneží. Ani výhľad nie je, je hmla. Vraciam sa do spacáku, fotím osadenstvo (batérie ohrievam vo vrecku) a znovu sa ukladáme spať.

Budíme sa okolo siedmej ráno, varíme a jeme, balíme. Vonku prší a je hnusne. Ako prví sú zbalení a pripravení na odchod Tibor s Hankou. Krátko za nimi vyrážam ja a Přemek sa tiež už tvári pripravene. Tibora s Hankou dobieham, keď Tibor obúva bežky. Rovno ich aj predbieham a na zvyšku cesty už nikoho zo skupiny nevidím. Dlhšie zastavujem akurát pri Černém jezeře, kde skúšam fotiť. O chvíľu na to, už na žltej, vyzúvam snežnice. 10.30 som na Špičáckém sedle, a hľadám si na idose spoje. 11.03 s prestupom v Plzni a o tretej budem v Prahe? Luxus. Cestou na stanicu mi volá Tibor. Neviem kde sú, ale hovorím im, že majú polhodinu na vlak. 10.55 im zo stanice volám opäť. Nestíhate? OK, priamy vlak do Prahy vám ide 13.03. V osobáku som celú cestu sám vo štvorke, v exprese do Prahy zas celú dobu sám v kupé. Krátko po tretej som už na koleji.

P.S.: Snežnice boli za 55 Kč/deň, s klubovou kartou Hanibal (50 Kč) ešte o 8 % lacnejšie.

Návrat na zoznam albumov