Návrat na zoznam albumov

Hrebeňom Malej Fatry, 18.–23. 7. 2oo6.


Hrebeňom Malej Fatry, 18.–23. 7. 2oo6.
(do albumu)


Tento album obsahuje 155 fotiek.

18. 7. 2006, utorok

Od Lenky dostávam pred poludním SMS, že už je na ceste. So Zuzkou a Ľubošom sa stretávame na stanici v Košiciach a nasadáme na Považan, čo je posledný rýchlik do Bratislavy cez Žilinu. Z Košíc máme meškanie asi 15 minút, horšie ale je, že Lenka mešká asi 55 a na prestup má len hodinu. Kedže my máme hodinky dve, zachádzame do centra Žiliny. Ja navštevujem predajňu Moiry a dokupujem si ďalší komplet Ultralight trička a Trek ponožiek, Ľuboš zas Tesco kde dokupuje chlieb a nedarí sa mu zohnať Müsli pre Zuzku. Vraciame sa na stanicu, ja si fotím vláčiky a ponechávam tých dvoch aj svoj batoh priestoru staničnej haly.

Priblížil sa čas príjazdu (skoro) hodinu meškajúceho Vsacanu v ktorom sa viezla Lenka zdeptaná predstavou, že zmešká posledný priamy večerný bus. Rýchlou chôdzou sme sa presunuli na autobusovú stanicu, podozrivo rýchlo našli autobus a vyrazili smer Fačkovské sedlo. Od cesty sa vzdiaľujeme len na najbližšie rázcestie kde sa rozkladáme na lúke. Nie sme tam sami, vedľa stoja dalšie tri stany. Okolo desiatej zaliezame do stanu a tvárime sa, že ideme spať. So Zuzkou ale máme naspatého pomerne dosť vopred takže zaspať nevieme a kecáme asi do polnoci.

19. 7. 2006, streda

Ráno síce vstávame o šiestej, ale kým sa najeme, Ľuboš s Lenkou zbehnú po vodu k motorestu, zbalíme stan a proste n ďalších činností, je osem a vyrážame už za plného slnka a tepla. Prvý vrchol na dohľad je hneď Kľak. Cestou sa Lenka začína sťažovať na to, že ju voľajako pričasto fotím, ale keď chodí posledná… To už mám záber prichystaný od prechodu Zuzky. Z Kľaku fotím panorámku, zapisujeme sa do vrcholovej knihy ako „Expedícia Malofatranské medvede 2oo6“ a po chvíli vyrážame.

Z nepochopiteľných dôvodov boli minulý rok osadené nové smerovníky s asi polovičnými časmi oproti tým, ktoré mám v mape a tým pádom asi tretinovými oproti realite s batohom s vecami na týždeň. Väčšiu pauzu robíme až vo Vríčanskom sedle, kde si rovno dávame obed. Po bleskovom hlasovaní som vyslaný po vodu, keďže sa ako jediný nesťažujem na nové topánky, ktoré by mi otláčali nohy (to bude tým, že nové topánky nemám ;). Nachádzam mláku z ktorej sa dá voda pomerne slušne naberať asi 50 m pod hrebeňom, kde je aj naznačená v mape. Kým v sedle varíme, prihrnie sa postupne roztratená skupina asi dvadsiatich ľudí (odhadom to vyzerá na výpravu z detského domova).

Konečne po dlhšej pauze balíme a ideme ďalej, ale už pod Skalkami stojíme a vyhlasujeme pauzu kvôli neznesiteľnému teplu na hrebeni. Oddychujeme v tieni asi polhodinu, potom konečne pokračujeme ďalej po pomerne rovnom hrebeni (ak samozrejme nerátam Úplaz a okolie) až do Sedla pod Hnilickou Kýčerou. Tu je plánovaný nocľah a zhodujeme sa na tom, že ďalej sa nám nechce. Varíme večeru, staviame stan, bavíme sa s prameňom a obecne užívame čas pred spaním. Keď dopisujem denník zvyšok výpravy sa zabáva uťahovaním z jeho obsiahlosti a filozofickou diskusiou o význame rôznych vedných odborov.

20. 7. 2006, štvrtok

V noci má Ľuboš sólo na trombón, teda smrká ostosedem. Ráno sa napriek tomu budíme krátko po budíku a deň začíname (ak nerátame raňajky a podbné zbytočnosti) výstupom na Hnilickú Kýčeru, čo je síce kopec s pekným výhľadom, ale škaredým sklonom a prevýšením. Postupujeme, ale vzhľadom na teplotu okolia sa voda míňa veľmi rýchlo. Na Hornej lúke varíme z poslednej vody obed a cez občasné čučoriedky pokračujeme na Vidlicu, kde už sa s Ľubošom vydávame hľadať zdroj vody. Predsa len, v mape je prameňov hromada a ono vlastne aj v teréne, napriek suchu ktoré je v posledných dňoch.

Bohužiaľ, všetky pramene sú rozdupané a zašpinené kravami, ktoré sa tu v okolí pasú. Nakoniec nachádzame jediný ušetrený prameň, ktorí si pastieri ohradili pred dobytkom. Úspešne sa vyhýbame pastierskym psom, ktorých je tam aspoň päť. Nanešťastie doberáme vodu len do polky fľašiek, čo sa večer ukazuje ako chyba. Na Veľkej lúke robíme spoločné foto (vlastne asi jediné) a hneď o kúsok ďalej sa oddeľuje Ľuboš na asfaltku do Vrútok, keďže odmieta smrkať a kýchať na hrebeni.

To je začiatok fyzického rozpadu výpravy. Morálne sme rozpadnutí už dávno, keďže dievčatá sú odhodlané končiť na Strečne. Ešte za svetla (na rozdiel od minuloročnej výpravy) dochádzame na pamätník 1. ČS armádneho zboru, kde ostávame na noc. Zatiaľ čo si ja varím cestoviny, dievčatá stavajú stan, ale vynechávajú kolíky. Pred spaním ešte obzeráme svietiacu Žilinu a KIU a fotíme oblohu.

21. 7. 2006, piatok

Ráno máme asi 3 dl vody na troch ľudí. Suchý zostup na Strečno si spríjmeňujeme aspoň malinami. V Strečne obchádzame hrad a mierime rovno do potravín. Každý nakupuje hlavne pitie. Nanešťastie prichádzame v čase keď nakupuje ešte polka dediny. Lenka odchádza autobusom do Žiliny a berie mi stan (ďalej sú chaty a zbytočne by zavadzal). So Zuzkou vyrážame na prehliadku hradu ktorá pre študenta stojí 30 Sk a zaberie asi 50 minút. Potom ešte zachádzame do peniónu kde si dávam obed (a Zuzka aspoň ovocný pohár) a hurá na zastávku Strečno, kde ma opúšťa aj posledný vytrvalec – Zuzka a mieri do Košíc. Ešte na stanici jej odovzdávam pár zbytočností, ktoré by na ďalšom pochode zbytočne zvyšovali hmotnosť batohu a trhám si šnúrku na kanade čím spríjemňujem obúvanie na nasledujúcich pár dní, keďže uzlík cez dierky neprejde.

Odrazu celkom zlepšujem tempo. Jednak mám ľahší batoh a inak na nikoho nečakám. Po chvíli vychádzam na Starý hrad. Skúšam zadupať ohnisko ktoré niekto opustil a nechal tlieť (svine, v tých horúčavách a suchách). Po obhliadke hradu začínam výstup na Chatu pod Suchým, kam dorážam okolo pol piatej. Ženie ma jednak smäd, kedže vodu dopíjam v polovici stúpania a tiež občasné hrmenie v okolí. Napriek hrmeniu sa po ubytovaní na turistickej izbe (8 postelí, jedna za 150 Sk za noc, ale spím tam sám) vydávam iba s foťákom na Suchý. Hore okrem výhľadu nachádzam len dosky z bývalej vrcholovej knihy.

Búrka nakoniec prechádza po severnom úbočí Fatry a tak Chatu ani okolie nezasahuje. Tak isto ja zo Suchého schádzam suchý (ak samozrejme nerátam hromady potu). Na chate stretávam partu asi piatich ľudí, ktorí sa vydávajú ďalej. Odhadujem, že spali niekde v okolí Sedla pod Suchým.

22. 7. 2006, sobota

Keďže som bol na Suchom večer, ráno ho obchádzam po žltej značke do sedla Vráta. Cesta síce nie je oveľa lepšia, ale snaď aspoň trochu šetrí sily. Zo sedla fotím postavy na Suchom, čo by mohla byť partia z minulého večera. Oblačnosť, ktorá od rána prúdi od západu sa postupne trhá. Na Malom Kriváni som síce ešte sám a vo vetrovke, ale cestou na Veľký postupne pribúda ľudí a i hladina kvapaliny v teplomeri sa šplhá do závratnej výšky. Veľký Kriváň je už obsypaný davmi turistov a hneď objavujem aj ich zdroj – novú kabínkovú lanovku z Vrátnej pod Snilovské sedlo.

Z vrcholu idem priamo k Chate pod Chlebom. Divím sa, že predchádzajúce výpravy tu nocovali, veď ja som tu na poludnie. Dávam si teda obed – klobásku a čapovanú Kofolu. Bavím sa s labradorom ktorý sa tam aj s paničkou potuluje a pokračujem na Sedlo za Hromovým, odkiaľ si zachádzam ešte na Chleb. Z južného vrcholu Stien sledujem neďalekú búrku nad Veľkým Rozsutcom a Stohom a tak sa snažím dostať čo najskôr aspoň do Sedla v Stenách. Z Poludňového grúňa potom sledujem vrtuľník, ktorý sa točí medzi Štefanovou a priestorom kdesi pri Rozsutcoch. Neskôr sa dozvedám, že blesk zasiahol dvoch Poliakov z ktorých jedna neprežila.

Fotím si ďalšieho psa a majiteľovi sľubujem nejaké fotky. Už v Stohovom sedle sa mi citeľne ozívajú kolená. Nemám vôbec chuť liezť na vrchol a potom zas dolu, takžé Stoh obchádzam po žltej do sedla Medziholie. Som tu okolo piatej popoludní, takže by som stíhal aj do sedla Medzirozsutce, ale mám už celkom dosť (hlavne kolená), takže ostávam tu. Varím si večeru, ktorá sa po chvíli skoro vracia na denné svetlo, doberám vodu a proste odpočívam. Neďaleko sa skladá skupina asi desiatich Čechov (tuším skatutov) a hneď vedľa dvaja Slováci – Majo a Majo z Oravy. Večer si fotím západ Slnka, konečne dochádzajú batérie vo foťáku (asi po 450 fotkách) a pod krásnou oblohou sa ukladáme v trojici spať.

23. 7. 2006, nedeľa

Vstávam asi polhodinu pred prvým Majom, robím si raňajky, doberám vodu a vyrážam na Veľký Rozsutec. Výstup (hlavne na sutinových (štrkových) úsekoch) dáva zabrať, ale výhľad stojí za to. Hore som asi o ôsmej ráno, takže asi prvý ten deň, čo je len dobre, lebo nikto neblokuje zložité úseky. Tu je pre zmenu vrcholová kniha beznádejne zaplnená asi dva týždne. Po obhliadke začínam zostup. Najprv v hornom úseku míňam červenú, ale chodník sa na ňu po chvíli napája. Prvých ľudí stretávam asi v polovici zostupu. Kolená zas trpia a tak som v sedle Medzirozsutce až asi 10 minút po deviatej.

Prakticky hneď sa vydávam na Rozsutec Malý. Počas výstupu na reťaziach sa začínam obávať cesty opačným smerom, keďže už teraz mám s batohom značné problémy. Vrchol dosahujem a po fotení a obzeraní schádzam dolu. Nad reťazami kysnem asi 10 minút, prekladám botasky do batohu aby nezavadzali a mohol som sa spúšťať. Vážne uvažujem o tom, že batoh skúsim zhodiť/spustiť. Napokon kritických pár metrov nejakým zázrakom schádzam.

A zo sedla Medzirozsutce už dolu Jánošíkovými dierami. Užívam si skaly, potok, rebríky a mostíky. Jediná smola je to, že je nedeľa. Davy ľudí prúdia dierami a čím som nižšie, tým je ľudí viac. Občas ich obchádzam potokom kam sa na rozdiel od nich vďaka dobrému obutiu nebojím, občas musím čakať, alebo sa drzo na mostík vtlačím. V bufete na Podžiari si dávam Kofolu (je tam celkom slušný rad, slečna nestíha čapovať, variť kávičky a inak uspokojovať zákazníkov) a pochod končím v Terchovej–Bielom Potoku okolo poludnia.

Vydávam sa po asfaltke do centra a cestou skúšam stopovať, keďže v nedeľu na obed nejde žiadny autobus. V centre mi zastavuje štvorčlenná rodinka, ktorú som vraj stretol kdesi pod Malým Kriváňom. Vezú ma do Žiliny, kde navštevujem Tesco a pri hrádzi vodného diela a benzínke Slovnaft skúšam 2,5 hodiny stopovať. Nakoniec ma berú aspoň do Kraľovian odkiaľ ma potom berie domov otec, ale vzhľadom na početné zastávky domov prichádzam až o pol desitej.

Celková dávka bola vraj 127700 krokov. Kilometre nemám spočítané.

Návrat na zoznam albumov